Rôzne Správy

Bratislavčania si ešte pamätajú na jeho „Ruky bozkávam!“. Schöne Náci sa narodil pred 125 rokmi

„Nebol len, respektíve vôbec nebol mestským bláznom, ale darom, ktorý mesto dostalo,“ napísal spisovateľ Ladislav Ťažký. Aký je príbeh symbolu Bratislavy?

Ilustračný obrázok k článku Bratislavčania si ešte pamätajú na jeho „Ruky bozkávam!“. Schöne Náci sa narodil pred 125 rokmi
5
Galéria
Zdroj: TASR

Čierny frak, žaket, biele rukavičky, čierne lakovky s bielymi gamašami, cylinder na hlave a palička v ruke. Vždy úsmevy, ktoré rozdával najmä okoloidúcim dámam počas prechádzok v centre starej Bratislavy. K tomu, ako pravý Prešporák zdravil trojjazyčne: v slovenčine „ruky bozkávam“, maďarčine „kezét csókolom“ a nemčine „küss die hand“.

Od narodenia bratislavskej legendy, vždy slušného a úctivého Schöne Náciho, uplynie dnes (11. augusta) 125 rokov.

Symbol starej Bratislavy

„Kto bol Ignác Lamár, známy ako Schöne Náci? Mestský čudák alebo unikátna súčasť koloritu starej Bratislavy? V diskusiách na skupine Prešpurčina ešče nezgegla sa hojne objavujú oba názory. Ešte aj po viac ako piatich desaťročiach od jeho úmrtia sa objavujú nové rodinné fotografie v archívoch, ktoré zachytávajú legendárneho pána v cylindri, ktorý zdraví okoloidúcich v úctivom predklone. Nielen pamätníkom dokážu vyčariť spomienky na Schöne Náciho dobrú náladu,“ uviedol Ivor Švihran – vlastivedný sprievodca a zakladateľ skupiny Prešpurčina ešče nezgegla!.

Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár, sa narodil 11. augusta 1897 v Engerau vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, v dnešnej Petržalke. Bol synom obuvníka a do tohto remesla zasvätil otec aj jeho. Keď matka zanechala rodinu a ušla s tovarišom do Viedne, jeho opustený otec utápal žiaľ v alkohole. Po otcovej smrti exekútori rozpredali rodinný majetok na úhradu dlžôb.

Zdravil v troch jazykoch

Lamár sa vďaka pomoci dobrých ľudí zamestnal v divadelných dielňach. Z práce ho prepustili, keď sa divadlo cez prvú svetovú vojnu dostalo do krízy. Začal si zarábať príležitostnými prácami a býval v rôznych podnájmoch.

Vlastnil však čierny kufor s frakom, čiernymi lakovkami, bielymi rukavičkami a cylindrom, ktoré grófka Náriová po manželovej smrti darovala kedysi jeho otcovi. Jedného dňa si Lamár tieto veci obliekol a pred zrkadlom si nacvičil úsmevy, parádne zdravenie cylindrom a vyšiel do prešporských ulíc.

Jeho dávnym veľkým snom bolo pracovať v cirkuse ako klaun. Aspoň takýmto spôsobom si chcel svoj sen naplniť a byť osožný ako klaun pre obecenstvo.

Po uliciach Bratislavy, najmä po korze od Michalskej brány až po Dunaj chodil s ľahkosťou šviháka ako šľachtic a pozdravoval najmä paničky a to v troch jazykoch.

Aby sme pochopili fenomén mestského ´originála´, musíme sa pozrieť za hranice Slovenska. Stačí do susednej Viedne, kde by ste aj dnes ťažko našli človeka, ktorý nepozná meno Waluliso. Mierový a environmentálny aktivista bol slávnou postavičkou ulíc rakúskeho hlavného mesta, v ktorých sa premával len v rímskej zástere a s vavrínovým vencom. Zábavné, ale občas excentrické mestské postavičky by ste našli v dejinách Berlína, Londýna, San Francisca, ale aj poľskej Vroclavy,“ objasnil Švihran.

Spieval v dvoroch

Schöne Náci po bratislavských dvoroch a pod domami aj spieval. Stal sa súčasťou koloritu bratislavských ulíc a kaviarní. Navštevoval cukrárne u Stürzera na Sedlárskej ulici, u Meyera pri Hlavnom námestí a iné. Tam dostával zadarmo zákusky a niekedy aj čiernu kávu. Tie však tiež rozdával.

Skolila ho tuberkulóza

Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine. V roku 1994 vyšla aj útla publikácia Schöne Náci a v roku 2000 tiež beletrizovaný životopis Lamára Volali ho Schöne Náci. Jeho socha v životnej veľkosti stojí na bratislavskom korze, je dielom akademického sochára Juraja Meliša.

Keď ochorel na tuberkulózu, liečil sa v nemocnici v Podunajských Biskupiciach. Ignác Lamár, alias Schöne Náci, zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach.

Obec ho pochovala na miestnom cintoríne ako bezdomovca. V roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prevezené a uložené na Ondrejskom cintoríne.

Pohreb po rokoch

Po takmer 40. rokoch mal Schöne Náci pohreb v Bratislave. Okrem kňaza Antona Srholca sa s ním rozlúčila aj skupina Lojzo, ktorá mu prvý a posledný raz zaspievala vlastnú pesničku Schöne Náci. Na poslednej ceste si Lamára uctilo asi 400 väčšinou starších Bratislavčanov.

Bratislava má v podobe Schöne Náciho klenot svojej modernej identity, ktorý pretrval aj v rýchlo sa meniacom hlavnom meste. Možno aj mnohé súčasné postavičky mesta raz zľudovejú do podobnej podoby. Ak pôjdete po korze od Michalskej brány k Dunaju, spomeňte si na nízkeho a útleho elegána s klobúkom a paličkou, ktorý prinášal radosť do ulíc Bratislavy,“ zdôraznil pre Švihran.

Témy, ktoré hýbu Bratislavou

Schöne Náci
5
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM