Chemická soľ v uliciach Bratislavy zabíja zelené rastliny
Solenie chodníkov škodí nielen našim topánkam, ale aj životnému prostrediu. Aký zázrak leží na chodníkoch v bratislavských uliciach?
Do redakcie Bratislava24.sk sme dostali podnet od čitateľa, ktorého znepokojuje „neekologická a neefektívna zimná údržba chodníkov“. Okrem toho, že posyp technickou soľou nemá oporu vo Všeobecne záväzných nariadeniach (VZN) mestských častí, zároveň podľa neho dochádza k plytvaniu týmto posypovým materiálom, čo majú dokazovať priložené fotografie z bratislavských ciest.
Len tak hala-bala
Na fotografiách od čitateľa vidieť na chodníkoch veľké machule – niekoľko kilogramov technickej soli na jednom mieste – vzdialené od seba cca jeden meter. Akoby sa vrecia soli sypali len tak hala-bala.
Na našich cestách sa používajú chemické (napr. chlorid sodný) a inertné posypové materiály. Prvá zo skupín je pre životné prostredie najproblematickejšia. Čo sa deje s rastlinami pri používaní chloridov?
„Pri dlhodobom používaní chloridu sodného sa mení farebnosť listov rastlín, listy opadávajú, spomaľuje sa ich rast, až môžu vyhynúť. Okrem toho sa takto zasoľujú blízke toky a nastáva korózia železa napríklad na autách aj mostných konštrukciách,“ vysvetľuje Petra Ďurišová z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.
Chloridy v uliciach Bratislavy
Zisťovali sme preto, aký typ posypov sa používa v uliciach hlavného mesta. „Podmienky používania posypových materiálov upravujú Technické podmienky používania posypových materiálov na báze chloridu sodného na pozemných komunikáciách, ktoré vychádzajú z cestného zákona (ide o usmernenie z ministerstva dopravy),“ uviedla hovorkyňa Magistrátu hlavného mesta Bratislava Ivana Skokanová.
Pokiaľ ide teda o posypový materiál, hlavné mesto na údržbu verejných priestorov vo svojej správe používa tzv. chlorid sodný/posypová soľ, ale aj posypový materiál známy ako Solmag, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu (je to ekologická posypová soľ – chlorid horečnatý).
„Solmag používame na mostoch, ich nájazdoch, všetkých lokalitách v pásmach hygienickej ochrany spodných vôd (napríklad lokalita Železnej studničky), na údržbu schodov, lávok, nadchodov a v historickom centre mesta napríklad na Hlavnom a Františkánskom námestí,“ vysvetľuje hovorkyňa.
Neželané efekty
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica uvádza niekoľko príkladov neželaných efektov zimného používania posypovej soli, medzi ktoré patria napríklad zasoľovanie okolitej pôdy a zmeny jej pH, škodlivý vplyv na pôdne živočíchy, prenikanie soli do vodných tokov a pitnej vody, poškodzovanie vegetácie, najmä stromov a rastlín rastúcich na okraji ciest a alejí, ale aj vyštípanie psích labiek, ničenie obuvi, korózia podvozkov áut a oceľových nosníkov mostov a iných stavieb.
Používanie posypov by malo byť dávkované šetrne a cielene. „Nadmerné dávkovanie vôbec nezvyšuje bezpečnosť, ale zvyšuje náklady a ešte viac poškodzuje životné prostredie,“ uvádza Ďurišová.
Vzhľadom na škodlivosť chemických posypov odporúča Živica síce pracnejšiu alternatívu, no zato oveľa ekologickejšiu – mechanické odpratávanie snehu. A to hneď po jeho napadnutí, skôr, ako ho stihnú ľudia podupať.
