Holíč stojí za návštevu: Ukrýva slovenský Stonehenge, "větrňák" i honosný zámok
Na pohľad nenápadné mesto na Záhorí ponúka hneď niekoľko dôvodov na návštevu. Azda najunikátnejším sú tajomné menhiry.
Na okraji mesta nájdete nádhernú pamiatku. K veternému mlynu vedie pre tých, čo sa naň prichádzajú pozrieť prvýkrát komplikovaná cesta. Miestni vás však s radosťou navigujú, no s výrazom veterný mlyn na Záhorí nepochodíte. „Jó, větrňák…“ dostala zo seba milá pani po chvíli premýšľania, radiac nám tú najefektívnejšiu trasu.
Veterný mlyn holandského typu je jedinečná pamiatka. Mlyn je na vrchu kopca za starou sýpkou. Mal pohyblivú strechu s veterným kolesom, ktorá sa podľa potreby natáčala do smeru vetra. Teraz je nahradená tehlovou kupolou. Prestalo sa v ňom mlieť po prvej svetovej vojne. Mlyn zrekonštruovalo až miestne poľovnícke združenie.
Slovenský Stonehenge
Väčšina Slovákov ani len netuší, aký kamenný poklad sa v Holíči nachádza. Zatiaľ čo je britský Stonehenge vnímaný ako magické či mystické miesto, ktoré skrátka treba vidieť, slovenské menhiry v Holíči v tichosti stoja, väčšinu času bez povšimnutia. Britskú o čosi väčšiu a zachovaleišu verziu megalitov je vraj nemožné odfotiť bez turistov. Pri tej slovenskej si v tichosti odpočiniete a môžete si vychutnať genius loci tohto úžasného miesta.
Fascinujúce megality sa nachádzajú pred budovou múzea fajansy. Dvadsaťdva kultových kameňov bolo objavených v roku 1986. Boli nájdené náhodou, robotníkmi počas stavby sídliska. Rozdeľujú sa na mužské a ženské, najväčší ma dĺžku 6,8 metra. Na ňom doteraz vidieť kladivo ako symbol boha hromu. Megality, alebo menhiry, boli súčasťou pravekej kruhovej stavby spred 6500 rokov a pravdepodobne sa jedná o najvýchodnejšie položenú megalitickú stavbu v Európe.
Zaslúžená oprava
Holíč mal kedysi významnú pozíciu, pred osemsto rokmi tu bol pohraničný hrad a colnica. Vtedy sa Holíč volal Alba ecclesia, v preklade Biely Kostol a patril k českému štátu. Kostol má mesto v znaku dodnes, hoci by sa mohlo zdať, že v erbe mesta je zobrazená dominanta mesta, zámok. „Zámok vznikol na strategicky významnom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť, ktorá tu stála asi už v 11. storočí ako drevený vodný nížinný hrad. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Približne v roku 1315, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác,“ uvádza sa na oficiálnej stránke holíčskej pamiatky.
„Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku Národnou kultúrnou pamiatkou,“ dodáva web. V roku 2010 prišlo k zrúteniu časti štyristoročného bastiliónu, pod čo sa podpísala nevhodná konštrukcia i napustenie vody do priekopy. Po rekonštrukcii vodnej priekopy sa opravy dočkal i bastilión a neskôr aj priestory koniarne, ktoré by mali slúžiť pre potreby Mestského múzea a galérie v Holíči.
Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Trnavy a okolia.
Foto: ilustračné
