Na kávu sa kedysi chodilo do Štefánky, Luxoru či Múzejky. Obľuba kaviarní v Bratislave pretrvala
V hlavnom meste si domáci aj turisti môžu vybrať z desiatok kaviarní. Prvých podnikov, kde sa stretávala vyššia spoločnosť na káve bolo deväť. Postupne sa klientela menila a dnes už je nepredstaviteľné, aby niekto vyhlásil, že „prostredie kaviarní podporuje záhaľku a kazí zbožnú mládež“.
Káva je stále viac diskutovanou témou. Bratislava zažíva kávový boom. Nie je to však iba o samotnom nápoji. Z kaviarní sa stali vysunuté pracoviská študovne i miesta, kde sa stretávajú priatelia. Bolo to tak aj kedysi?
Kaviarne kazia mladých
Majitelia prešporských kaviarní chceli už v roku 1752 založiť kaviarenský cech, no nebolo im vyhovené. Vrchnosti sa zdalo, že kaviarne kazia mladých viac, ako viechy. Vyhlásenia však nikoho neodradili a obchodníci sa v deviatich podnikoch tešili veľkým tržbám. Po prechádzke si sem zväčša v sobotu prišla lepšia spoločnosť zahrať šachy či biliard a prečítať čerstvé viedenské, ale aj prešporské noviny.
Prečítajte si tiež: ROZHOVOR: Káva v mačacej spoločnosti?
„V Carltone sme sa cítili ako hviezdy“
V roku 1905 bolo v Prešporku otvorených až dvadsaťsedem kaviarní. Z Promenády (dnešné Hviezdoslavovo námestie) sa rozšírili do celého mesta. Medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie kaviarne na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia patrili Štefánka, Grand, Luxor, Múzejka či podnik rodiny Palugyayovcov Carlton-Savoy.
„Ponúkali rôzne programy a navyše pri jednej káve tu mohli presedieť ľudia aj celý deň a nikto ich nevyhadzoval,“ hovorí etnológ a autor knihy Bratislavské viechy a kaviarne pán Peter Salner
Na Carlton rada spomína aj rodená, 82-ročná Bratislavčanka Etela. „Vždy, keď sme sedeli s priateľkami na kávičke v kartóne, nevedeli sme to totiž vysloviť, cítili sme sa ako hviezdy,“ opisuje obdobie päťdesiatych rokov 20. storočia.
Pani Etela sa domnieva, že obľuba kaviarní z Bratislavy nikde nevymizne. „V iných mestách to tak nechodilo, ale Bratislavčania boli aj vďaka blízkosti Viedne veľmi zvyknutí na víkendovú kávu. Podiškurovali o tom, aký bol týždeň, prečítali noviny,“ hovorí.
Mať kaviareň bolo náročné
Dnešné kaviarne ťažia práve z ostatných produktov. Rôznych domácich limonád, koláčov, syrov či vína je vždy dostatok. V minulosti bola na výber len káva, maximálne zákusok a zmzlina.
Rozdiel bol tiež v dobe otvárania. Kedysi majitelia kaviarní otvárali svoje prevádzky už ráno o šiestej. S čerstvou kávou a novinami.
Mať kaviareň však bola práca obvzlášť náročná. Svoje o tom vie aj pán Adalbert Hackenberger, ktorého otec vlastnil legendárnu Štefánku. Zaujímavosťou je, že kaviareň dostala svoje meno po belgickej princeznej Štefánii, ktorá bola manželkou rakúsko-uhorského princa.
Tradícia sa vracia
Do hlavného mesta sa bezpochyby vracia tradícia v podobe plných kaviarní. Svojich tradičných „štamgastov“ mali kaviarne kedysi a majú ich aj dnes. Dôvody sú rovnaké. Pokoj, príjemné prostredie, známi i neznámi ľudia a v neposlednom rade káva. „Kaviarne kedysi fungovali dvojako. Ako pracoviská a ako druhé domovy,“ priblížil Salner. Ľudia sem chodili čítať, písať, študovať ale aj oddychovať.
„Viete, ja neviem čo je to hipster, ale aj keby takí ľudia neboli, kaviarne tu budú stále. Dnešná doba priniesla rôzne limonády a kreslenie na penu na káve, ale mne káva v Bratislave stále chutí rovnako od 18 rokov," uzatvára pani Etela.
Prečítajte si tiež: Kaviareň Lepšosvetko je oázou medzi petržalskými panelákmi