Nedostatkové rúška: Samosprávy s vypätím síl suplujú povinnosti štátu
Rúška sú stále nedostatkový tovar. Chýbajú dokonca v nemocniciach, nehovoriac o bežných občanoch, ktorí sa k nim dostanú naozaj len ťažko.
Premiér Peter Pelegrini najskôr sľuboval, že sa štát postará o dostatok rúšok, no včera už otočil. Bežní občania sa vraj nemajú spoliehať na to, že im rúška zabezpečí štát.
Svojpomoc
Aj v tomto sa ukázala krásna spolupatričnosť ľudí. Tí zručnejší rúška šijú a na sociálnych sieťach ich ponúkajú buď zadarmo alebo za symbolickú cenu. Prípadne poskytujú návody, ako si rúško vyrobiť doma. „Začala som, lebo mi nedá nepomôcť. Ale keďže mám toho teraz veľmi veľa, moja karanténa vyzerá tak, že som si ešte nesadla, lebo mám homeschooling a homeoffice, vyzývam skôr ľudí, aby si to ušili doma. Dnes idem ušiť nejaké rúška a buď ich zajtra tým, čo si ich objedali, hodím pod dvere alebo do schránky. Ja ich určite nepredávam,“ vraví módna návrhárka Dana Kleinert.
Záujem je však obrovský a svojpomocne to určite ľudia nezvládnu.
Samosprávy
Už sme vás informovali, že pomôcť so zháňaním rúšok sa snažia aj samosprávy. Napríklad Staré Mesto sa dohodlo s chránenou krajčírskou dielňou, ktorú pred desiatimi rokmi založilo občianske združenie Klub Donna Rosi. To však má tiež obmedzené kapacity a nedokáže zabezpečiť rúška pre všetkých obyvateľov Starého Mesta a už vôbec nie ostatných mestských častí. Tieto rúška pôjdu prioritne do seniorských centier a ich výroba je financovaná z individuálnych dotácií starostky Zuzany Aufrichtovej.
Úloha štátu
„My situáciu nepodceňujme a zháňame naozaj veľmi intenzívne akékoľvek zdroje ochranných prostriedkov. Deje sa ale to, že aj potvrdené a zaplatené objednávky majú zrazu dodaciu lehotu posunutú o mesiac a podobne,“ vraví starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová
Dodáva, že toto by mal riešiť štát a samosprávy sú teraz popri mnohých iných úlohách nútené suplovať jeho povinnosti. Navyše, upozorňuje, že obstarávanie za verejné zdroje má svoje pravidlá a tie sa nedajú obchádzať ani v časoch takejto krízy. „Obce majú v čase mimoriadnej situácie riešiť množstvo iných úloh, a nie vyjednávať a obchodovať ochranné prostriedky za násobne predražené sumy, len preto, že štát, ktorý, to mal riešiť, to neriešil,“ vraví Zuzana Aufrichtová.
Ochrana zamestnancov
V týchto časoch by sa samosprávy mali obrátiť na štát s požiadavkou, koľko čoho potrebujú a ten by ich mal zásobiť. U nás sa to však nedeje. „K zabezpečeniu ochrany obyvateľstva pristupujeme spoločne s mestom a ostatnými mestskými časťami zodpovedne. Dnes obstarať za verejné prostriedky ochranné rúška vo veľkých množstvách je takmer nemožné. A tak to riešime ako sa dá, ale nedokážeme všetko,“ uzatvára Zuzana Aufrichtová.