Kto bol E. G. Lanfranconi, po ktorom je v Bratislave pomenovaný internát a most?
Na počesť talianskeho inžiniera Enea Grazioso Lanfranconiho pomenovali v Bratislave vysokoškolský internát a most.
V 70. až 90. rokoch 19. storočia pôsobil v Prešporku vynikajúci odborník na reguláciu povodia Dunaja, taliansky inžinier Enea Grazioso Lanfranconi. Meno tejto významnej osobnosti nesie dodnes internát Fakulty telovýchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) a diaľničný most v Bratislave.
Skomolený názov
Samotný názov Lafranconi, ktorý sa dodnes viaže k jednej z bratislavských lokalít, ale aj k študentskému domovu a najnovšiemu bratislavskému mostu, je však zaužívaný skomolene. Správne mal byť Lanfranconi, pretože je odvodený z mena slávneho staviteľa.
Enea Grazioso Lanfranconi sa narodil 20. mája 1850 v Pellio Intelvi v Taliansku v rodine Antonia Lanfranconiho, ktorý pracoval ako inžinier na výstavbe železničnej siete v Rakúsko-Uhorsku. Enea študoval v Miláne a v Poľsku, neskôr sa v roku 1867 s rodičmi presťahoval do Prešporku, kde sa natrvalo usadil.
Mapovanie Dunaja
Inžinier Lanfranconi sa zaujímal najmä o riečne toky. Zmapoval Dunaj a zostavil hydrologickú mapu rieky. Rieku začali pod jeho vedením regulovať v roku 1891, v roku 1896 projekt dokončili. Na kongrese geografov v Benátkach získal prvú cenu. Po svojom otcovi zdedil lom, v ňom prvý raz použil samočinnú nakladaciu rampu, ktorú vynašiel. Vynález vzbudil neobyčajnú pozornosť a Lanfranconi si ho nechal patentovať vo väčšine európskych krajín a v Amerike.
Zámerom Lanfranconiho bolo spojiť Dunaj s riekami Rýn, Odra a Labe. Tejto téme venoval aj svoje práce Die Wasserstraßen Europas und die Wichtigkeit der Regulierung der Donau (Vodné cesty v Európe a význam regulácie Dunaja, 1880), Die Regulierung der Flüsse Ungarns (Regulácia riek v Uhorsku, 1882) a ďalšie.
Zberateľ
Bol i zanieteným archeológom a filantropom. Okrem iného sa snažil nájsť hrob kráľa Arpáda predpokladajúc, že bol pochovaný na Tureckom kopci neďaleko obce Bad Deutsch-Altenburg.
Stál pri založení Uhorskej historickej spoločnosti. Zbieral tiež umenie (obrazy, grafiky) a knihy. Jeho expozíciu starožitností odmenili v roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti diplomom. Zbierku 1400 starých máp daroval mestu Budapešť, časť medirytín Mestskému múzeu v Bratislave, umelecké obrazy zakúpila po jeho smrti uhorská vláda, najvzácnejšiu zbierku medirytín rozpredali na aukcii v Kolíne nad Rýnom. Jeho obrovská knižnica bola umiestnená v Lanfranconiho bratislavskom paláci (dnešné Ministerstvo životného prostredia SR).
Bol vyznamenaný srbským Rádom Takova, rumunským Rádom kráľovskej koruny a v roku 1894 strieborným Rádom Františka Jozefa.
Život v Prešporku
Lanfranconi žil v Prešporku v miestach, kde sa nachádza dnešná FTVŠ UK a Botanická záhrada. Celú túto plochu zaberali jeho pozemky, na ktorých vybudoval park.
Na sklonku života ho však postihlo psychické ochorenie. Zastrelil sa 9. marca 1895 svojou loveckou puškou. Pochovali ho v talianskom meste Varese.
Internát a most
Na počesť E. G. Lanfranconiho pomenovali v Bratislave vysokoškolský internát a most. Študentský domov Lafranconi je účelovým zariadením Univerzity Komenského v Bratislave a plní úlohu ubytovacieho, sociálneho a výchovného zariadenia. Takmer 200 študentov v ňom nachádza ubytovanie v útulných izbách s pekným výhľadom na rieku Dunaj.
Diaľničný most Lafranconi stavali v rokoch 1985 – 1991 a slávnostne ho otvorili v roku 1992. Pôvodne sa mal volať Most mládeže, napokon sa kompetentní rozhodli nazvať ho podľa významného talianskeho staviteľa.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.