Vo Vrakuni a v Petržalke uviedli do prevádzky zrekonštruované čističky
Náklady na rekonštrukciu dvoch najväčších čistiarní na Slovensku sa vyšplhali na takmer 29 miliónov eur. Investícia by nemala mať za následok zvýšenie vodného a stočného.
Po dvojročnej rekonštrukcii uviedli do prevádzky zmodernizované čistiarne odpadových vôd v bratislavskej Petržalke a Vrakuni. Cieľom bolo hlavne obmedziť vypúšťanie dusíka a fosforu z čistiarní do dunajských vôd.
„Čistiareň pred modernizáciou nespĺňala všetky európske pravidlá, hlavne čo sa týka vypúšťania tzv. nutrientov, teda dusíka a fosforu,“ uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz. Podľa jeho slov v čistiarni chýbalo technologické vybavenie, ktoré by nebezpečné látky zachytávalo vo väčšej miere.
„Skutočné čistá“
Počas rekonštrukcie, ktorá sa začala koncom roka 2013 a skončila koncom roka 2015, sa tak zmodernizovali vodné linky a nainštalovala sa technológia na odstraňovanie nutrientov. „Dnes je voda, ktorá sa bude dostávať do Dunaja a Malého Dunaja, skutočne čistá, zbavená všetkých škodlivín a čistiareň už pravidlá spĺňa,“ dodal Ferencz.
„Znamená to zlepšenie stavu vôd, ktoré okolo nás tečú a ktoré nám dávajú príležitosť, aby sme z nich potom čerpali pitnú vodu,“ doplnil šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zsolt Lukáč. Podľa neho bol stav čističiek aj pred rekonštrukciou z hľadiska súčasnej doby vyhovujúci, avšak nebol prispôsobený na ďalšie roky. „Keďže sa pripravuje sprísnenie hygienických noriem,“ spresnil.
Menej zápachu
Čistiareň v Petržalke je podľa Lukáča dimenzovaná na 200-tisíc obyvateľov, tá vo Vrakuni na 650-tisíc. „Je tam vytvorená rezerva, práve s ohľadom na to, že čistiarne sú naddimenzované na obdobie 30 rokov, čo by malo z hľadiska objemu na toto obdobie stačiť,“ podotkol Lukáč.
Čistiarne majú byť tiež po modernizácii schopné vyrovnať sa s vyšším hydraulickým zaťažením v určitých ročných obdobiach a produkovať i menej nepríjemne zapáchajúcich aerosolov ako doteraz.
Celkové investičné náklady na projekt sa vyšplhali na 29 miliónov eur, ktoré zaplatili z Kohézneho fondu EÚ, štátneho rozpočtu a rozpočtu bratislavských vodární. „Investícia by nemala mať za následok zvýšenie vodného a stočného,“ uistil Lukáč.
Prečítajte si tiež: Viac zelene, viac kosenia, menej špiny. Tak by mala Bratislava vyzerať v tomto roku