Alexandra Húsková Rôzne

Voľby v roku 1990 vyhrala Verejnosť proti násiliu, bodovali aj komunisti

Víťaz prvých demokratických volieb posunul do premiérskeho kresla Vladimíra Mečiara, Komunistická strana Československa získala rovnaký počet kresiel ako národniari.

Ilustračný obrázok k článku Voľby v roku 1990 vyhrala Verejnosť proti násiliu, bodovali aj komunisti
Zdroj: TASR

Tri percentá namiesto dnešných päť na vstup do parlamentu. Šestnásť strán namiesto súčasných dvadsať tri. Tak vyzerali prvé slobodné voľby po páde socializmu v roku 1990.

Do Slovenskej národnej rady sa napokon dostalo sedem strán, nechýbala ani Komunistická strana Československa (KSČ). Víťaznú Verejnosť proti násiliu (VPN) potiahli Alexander Dubček či Vladimír Mečiar.

Najprv pápež, potom voľby

Rok 1990 sa niesol v znamení eufórie a očakávaní. Emócie vyvolávali aj rokovania o novom pomenovaní Československa. Dohadovanie o pomlčke či spojovníku sa skončilo v apríli odsúhlasením pomenovania „Česká a Slovenská federatívna republika“. V rovnakom mesiaci zavítal do Prahy a Bratislavy pápež Ján Pavol II. Voľby sa uskutočnili začiatkom júna, rozhodovalo sa o zložení Federálneho zhromaždenia aj Slovenskej národnej rady (SNR).

Volebné pravidlá nadväzovali na tradíciu pomerného volebného systému z čias demokratického medzivojnového Československa. Voliči si mohli vyberať z kandidátok vo svojom volebnom kraji a preferenčnými hlasmi mohli posunúť štyroch kandidátov.

Slovensko bolo rozdelené na štyri volebné kraje, pričom Bratislava bola samostatný kraj. Programy strán sa v zásade nelíšili, väčšina zdôrazňovala budovanie právneho štátu a rozvoj trhového hospodárstva. Pre získanie mandátov v SNR bolo potrebné prekročiť trojpercentné kvórum.

Škandály a rekordná účasť

Predvolebným škandálom sa nevyhli ani prvé demokratické voľby po Novembri ´89. V Česku Občianske fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN) spustili krátko pred hlasovaním lustrovanie kandidátok, aby odstránili bývalých spolupracovníkov komunistickej tajnej služby – Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

VPN pritiahlo na svoju kandidátku viacero známych mien, podľa medializovaných správ však v predvečer volieb stiahlo z kandidátky približne každého tretieho nominanta.

Voľbám v roku 1990 patrí prvenstvo v účasti. Napriek daždivému počasiu prišlo k urnám viac ako 95 percent voličov, čo sa odvtedy nezopakovalo. „Považovali sme voľby za jednoduchú záležitosť, ktorou sa netreba príliš zaoberať. V ponovembrovej eufórii sa nám zdalo, že je všetko jasné a vyhraté. Až potom sa ukázalo, že to bude komplikovanejšie,“ hodnotí politológ Miroslav Kusý. Niekdajší disident bol po revolúcii podpredsedom VPN a jedným z potenciálnych kandidátov na premiérske kreslo.

Mečiar premiérom

Do Slovenskej národnej rady sa prebojovalo sedem politických subjektov, ktoré dostali mandát na dva roky. Víťazná VPN získala 29,35 percenta a obsadila 48 kresiel. Druhé skončilo KDH s vyše 19 percentami a pripadlo mu 31 mandátov. Po 22 poslancov mali v SNR SNS (13,94 percenta) a KSČ (13,35 percenta).

Niektoré strany boli z výsledku volieb rozčarované. „KDH napríklad pred voľbami tvrdilo, že dosiahne osemdesiat percent a nakoniec dosiahli necelých dvadsať percent,“ priblížil Kusý.

Vládu nakoniec vytvorila koalícia VPN, KDH a DS, jej predsedom sa stal nominant VPN Mečiar.

Čítajte tiež: OBRAZOM: Falošné Slovensko, holé zadky i zvieratá. Prinášame hitparádu predvolebných billboardov

Voľby 1990 obrazom
12
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM